Spoľahlivého obrancu sme stretli v administratívnych priestoroch klubu. Podával nám ruku, želajúc veľa šťastia v nasledujúcich zápasoch. Na naše nechápavé pohľady odpovedal: „Podpísal som hosťovanie do Dunajskej Stredy. Budem tam do zimy. Uvidím čo bude ďalej.“ V tíme Roba McDonalda veľa príležitostí nedostával. Sedenie na lavičke, prípadne na tribúne, preto vymenil za zápasy v nižšej súťaži. Trenčiansky kontrakt Igora Szkukálka sa končí posledným dňom aktuálneho roku. Jeho anabáza pod Hradom Matúša Čáka je preto zrejme definitívne minulosťou.
Ako vnímate necelé dva roky na Sihoti?
Ťažko sa mi to hodnotí. Mám z toho zmiešané pocity. V Trenčíne som chcel dosiahnuť určite viac. Situácia sa ale vyvinula tak, že príležitostí som dostával menej. Aj preto som sa rozhodol hľadať si iné mužstvo. V tejto chvíli je dôležité, aby som pravidelne hrával a nie, aby som bol na súpiske tímu v najvyššej súťaži. Pred zimným prestupovým obdobím potrebujem zápasovú prax.
Váš rozlet brzdili zranenia. Súhlasíte, že aj tento fakt ovplyvnil Vašu úlohu v mužstve?
Nepríjemné bolo najmä zranenie v úvode minulej sezóny. Po zápase prvého kola na Tehelnom poli som vynechal celú jeseň. Drobné zranenie stálo proti mne aj na začiatku aktuálneho ročníka. Bola to ale iba drobnosť. Tréner mal skrátka predstavu o zostave bezo mňa. Absolútne to rešpektujem.
V Trenčíne ste zažili štvorlístok trénerov. Ako sa s nimi pracovalo?
Som prispôsobivým typom. Nesťažujem sa. Podľa môjho názoru ma všetci tréneri majú čím obohatiť. Každý z nich bol v niečom iný. S Ladislavom Hudecom som spolupracoval hádam iba tri mesiace. Aj za krátky čas vo mne zanechal dojem správneho človeka. Podobne to bolo s Karolom Markom. Vychádzali sme si skutočne perfektne. Dodnes sme spolu v kontakte. Po príchode Vlastimila Paličku sa moja situácia na chvíľu zhoršila. Cestu k sebe sme si hľadali dlhšie, ale časom sa moja pozícia v mužstve stále zlepšovala. Teší ma, že sme spolu mohli oslavovať vydretú záchranu. Súčasný tréner má svoje predstavy. Napriek tomu, že odchádzam, musím povedať, že ma naučil mnohým novým veciam. Jeho tréningové jednotky sú veľmi kvalitné. Mne to ale nestačí. Ja potrebujem najmä pravidelne hrávať. Aj preto som sa rozhodol pre Dunajskú Stredu.
Patríte do generácie skúsených futbalistov. Určite sa už zamýšľate, čo s Vami bude po ukončení aktívnej kariéry. Spájate svoju budúcnosť s futbalom?
Ktosi múdry raz povedal: „Nikdy nehovor nikdy.“ Ale ja si myslím, že futbalu sa v budúcnosti venovať nebudem. Od 15-tich rokov nie som doma. Cestujem hore-dole, z mesta do mesta, zo štátu do štátu. Aj toto totiž prináša život futbalistu. Po rokoch vandrovania by som sa rád usadil. Chcem si založiť rodinu a žiť pokojným usporiadaným životom. Futbal je nádherná vec. Určite sa ho nevzdám ani v budúcnosti. Vždy si rád zahrám s partiou v telocvični alebo na malom ihrisku, ale aby som sa aktívne venoval trénovaniu alebo funkcionárskej praxi, to si veru zatiaľ neviem predstaviť.
Budete sledovať výsledky AS aj v nasledujúcich zápasoch?
Samozrejme. Nielenže budem zápasy Trenčanov sledovať, bývalým spoluhráčom budem navyše držať pevne palce. Dúfam, že nepriaznivá výsledková séria sa čoskoro otočí.
