Do zostavy AS Trenčín sa po viac ako dvojtýždňovom tréningovom výpadku vrátil kapitán tímu Boris Godál a bol jedným zo strojcov vydretého víťazstva nad Prešovom. V závere síce bolo cítiť, že mu dochádzajú sily, ale tím napriek tomu hnal až do záverečného hvizdu.
„Najšťastnejší som, keď po inkasovanom góle vidím túžbu rozhodnúť. Keď vidím Davida (Depetrisa) ako burcuje mužstvo. Ukázali sme, že sme silná partia, silný tím a dokážeme sa pobiť o víťazstvo za akéhokoľvek stavu,“ povedal na úvod stredný obranca patriaci medzi najskúsenejších hráčov AS a pokračoval: „Ukázali sme vôľu a túžbu po víťazstve. Po góle na 2:1 by som našiel sily ešte na jeden zápas. Všetko je iba o psychike. Netreba myslieť na únavu.“
Dva týždne bol zavretý najmä v posilovni a zápasová prax mu už začínala chýbať. „Hoci to bolelo a bolo fyzicky veľmi náročné, zvládli sme to. Kondičku mi do svalov nikto nenaleje. Preto som si to musel odrobiť a zabojovať. O to viac ma teší, že sme zvládli ťažký zápas. Nie vždy to je jednoduché.“
Rozhodujúci nie je vek a individuality, ale tím
Obrana AS Trenčín nastupuje od začiatku sezóny v celkom novom zložení. Na pravej strane zaskakuje Karol Mondek, v streda sa objavuje Brazílčan Ramón a miesto na ľavej strane je stále pevnejšie obsadené len osemnásťročným Róbertom Mazáňom. Skúsenosti má iba Peter Kleščík a Boris Godál, ktorí sa na poste stredného obrancu v prvých dvoch kolách prestriedali.
„Rozhodujúci nie je vek a individuality, ale tím. Potom môžu prísť aj dobré výkony jednotlivcov. Bojujeme jeden za druhého a to je dôležité. Robo je veľmi talentovaný a rastie každým zápasom, Ramón ukazuje, že je veľmi platný a Kajo potvrdil, že vie zahrať aj na poste obrancu. O Kleščíkovi a jeho kvalitách ani netreba hovoriť.“
Filozofia nasadzovania mladých hráčov je úžasná
Po ukončení päťročného cyklu nastali v kádri AS zásadné zmeny a príležitosť dostávajú ďalší mladí hráči z vlastnej liahne. Hoci to nie je ľahká cesta, len dvadsaťpäťročný kapitán mladého tímu toto rozhodnutie kvituje. „Je úžasné, že tu je filozofia nasadzovania mladých hráčov. Ak chalani pochopia, čo treba robiť, ak pochopia, že tvrdou prácou pôjdu ďalej, môžeme zažiť aj také zápasy ako proti Nitre a Prešovu. Treba to mať v hlave usporiadané a byť sebavedomý a pokojný. Potom nie je dôležité, koľko máte rokov.“
Nielen po úvodnom góle, ale počas ťažkých chvíľ v závere zápasu s Tatranom cítil tím okolo Borisa Godála podporu fanúšikov. „Chalanov na nekrytej tribúne vnímame už dlho. Vždy stáli za nami a to nezabudneme. Verím, že po dobrých výkonoch ich bude ešte viac. Dnes však cítime aj podporu hlavnej tribúny. Zažil som zápasy, keď sme vysoko viedli a ľudia po nás pokrikovali. Boli však aj také stretnutia, keď cítili, že máme na viac a burcovali nás. Tých je dnes stále viac.“
Hráčov mrzí, že fanúšikovia odídu skôr, než tím zíde z ihriska
Nielen kapitánovi je však ľúto, že pri schádzaní z ihriska býva tribúna takmer prázdna a jedno či je po nevydarenom zápase, alebo súpera rozostrieľame. „Mrzí ma, že odchádzajú zo štadióna skôr. Neviem, či žijeme v New Yorku, aby sme sa báli dopravnej zápchy. Mrzí nás, keď sa po dobrom výkone vraciame od chalanov z kotla, a na tribúne je možno štvrtina ľudí. Škoda, že nezostanú o trochu dlhšie všetci, aby sme si užili tie skvelé pocity spolu.“
