Prvý tím AS Trenčín má za sebou jednu z najúspešnejších jesenných častí sezóny za posledné roky. Zverencom trénera Adriána Guľu patrí v tabuľke druhej najvyššej súťaže prvá priečka s náskokom trinástich bodov pred prenasledovateľmi. Koruna jesenného „kráľa“ však môže byť zradnou odmenou. Rozprávať o tom by vedeli viacerí. My sme sa o uplynulých mesiacoch porozprávali s kapitánom Martinom Ševelom.

Aká bola jeseň AS Trenčín z tvojho pohľadu?
Myslím si, že môžeme byť spokojní. Keď to rozmením na drobné, doma sme boli stopercentní. Lepšie to mohlo byť v stretnutí proti Moldave. Zápas sme otočili vo svoj prospech, no body sme napokon stratili v samotnom závere. Z našej strany chýbala najmä lepšia koncentrácia. Ak by sa nám aj tento súboj poradil pretaviť na víťazstvo, mohol by som byť spokojný na sto percent.

Jeseň bola náročná z psychického hľadiska. Taktiež na udržanie si koncentrácie až do posledného kola...
V každom zápase nás pasovali do úlohy favorita. Nie je ľahké ísť do osemnástich súbojov v rade v tejto pozícii. Na opačnej strane bol vždy súper, ktorý mohol iba prekvapiť. Z tohto dôvodu bolo treba pracovať na mentálnej stránke. Tréner Guľa tomu venoval veľa pozornosti. Urobili sme krok vpred a preto sme tam, kde sme dnes.

Vráťme sa k jedinej jesennej prehre, ktorá sa zrodila v Moldave nad Bodvou. Možno to brať ako správne nakopnutie pred záverečnými štyrmi kolami? V tých sme napokon získali plný počet 12 bodov.
Mohlo to tak byť. Spomínam si, že pred rokom sme dostali v príprave so Žilinou sedmičku. Sadli sme si a viackrát rozobrali túto prehru. Bola to vtedy dobrá facka. Z každej prehry sa dá poučiť a odraziť sa. S Moldavou to bolo podobné.

Zodpovednosť na bezproblémovom chode kabíny je do veľkej miery na kapitánovi a tých najskúsenejších. Bolo to v tomto smere v poriadku?
Základom úspechu je súdržnosť. Definovali sme si, že musíme byť jeden tím a ťahať za jeden koniec povrazu. Hoci to je možno fráza, presvedčili sme sa, že platí. Rovnako tréner nám neraz vštepoval, že musíme byť kolektív nielen na ihrisku. Keď sa ideme baviť, ideme sa baviť. Keď ideme hrať futbal, tak tomu treba podriadiť všetko.

Ako vnímaš trinásťbodový náskok pred Petržalkou? Je upokojujúci, alebo môže byť zradný?
Sami sme si na seba uplietli bič. Náskok je dosť veľký, ale nemôže nás uspokojiť. Na jar treba ísť za ešte väčším rozdielom. Možno budem trochu predbiehať, ale musíme sa pripravovať na to, čo nás čaká. Treba sa pozerať pred seba. Verím, že to dobre dopadne. Nemôžeme upustiť z nasadenia, technického, kombinačného a behavého futbalu z uplynulého polroka. Dovolím si tvrdiť, že aj pre ľudí sme ponúkli často pekné divadlo. Na tomto musíme stavať. Samozrejme, stále je čo zlepšovať.

Už pred úvodným kolom ste boli najvážnejším favoritom na postup. Dnes sa o ničom inom ako Corgoň lige nehovorí. Ako sa s tým vyrovnať? Tlak bude najmä v úvode jari ešte väčší.
Pozrime sa na to inak. Všetci hovorili, že Petržalka bude hrať o záchranu. Pozrime sa, kde je dnes. My sa musíme pozerať iba na seba. Určite nepoľavíme. Keď si začnete myslieť, že ste dobrý, za rohom vás čaká poriadna facka. To by nemuselo dopadnúť dobre. My chceme byť skromní ako doteraz. Prvá je pokora. Na tréneroch a na mne bude, aby sme nemali v kabíne majstrov sveta. Musíme byť nohami pevne na zemi.