Po zahanbujúcej prehre na ihrisku posledného Senca privítali Trenčania na vlastnom trávniku rovnako sa trápiaci Slovan Bratislava. Zverenci trénera Roba McDonalda však nedokázali využiť výhodu domáceho prostredia a sériu bez plného bodového zisku natiahli na šesť zápasov v rade. Naopak Slovan po piatich dueloch vyhral a na svoje konto si pripísal aj prvý trojbodový zisk na pôde súpera. O ďalšom zbabranom zápase sa v širšom kontexte rozhovoril skúsený stredopoliar Michal Lesák.

Slovan bol jednoznačne lepší a zaslúžene vyhral...

„Neviem, čo povedať. Jednoducho nemáme výsledky a naša hra je chvíľami veľmi zložitá a neurovnaná. Všetko ovplyvňuje fakt, že stále iba doťahujeme vedenie súpera. Nemáme vnútornú silu sa s tým vyrovnať. Sme v kríze. Nasledujúce dva týždne potrebujeme najmä na psychickú regeneráciu. V zostávajúcich dvoch zápasoch (Trnava, Ružomberok) musíme aspoň raz vyhrať. Jeseň však bude aj napriek tomu katastrofálna.“

Slovan už v tretej minúte viedol...

"Nevieme hrať do plných. Začneme sa trápiť a poľavíme v koncentrácii. Jednotlivci chcú rozhodnúť sami a prichádzajú zbytočné kľučky. Po zlej prihrávke počuť nadávky. To nie je dobré.“

Ani vyrovnávajúci gól mužstvo nezdvihol...

„Samozrejme, že nám nepomohol. Hrali sme stále rovnako. Podvedome sme túžili vyhrať. Po góle na 1:1 sme si však mysleli, že súper dá druhý gól sám a na prekvapenie sa tak nestalo. Je to obohraná pesnička. Čím viac chceme vyrovnať, tým viac chýb robíme vzadu. Preto sme dostali 40 gólov.“

Čo chýba tomuto mužstvu – kvalita alebo nefunguje tímová „chémia“?

„Hráči ako jednotlivci sú tu dobrí, ale chýba nám kolektívna súhra. Chalani sa na ihrisku niekedy zbytočne hádajú, čo znižuje ich koncentráciu. Proti Sencu a Slovanu sme išli s cieľom bodovať naplno, ale niektorí to asi v hlavách neuniesli. Možno sme si mysleli, že súperi sa zdolajú sami. Každý musí dať sám seba dokopy. Nemôžeme byť zbytočne podráždení. Mám pocit, že niekto si myslí, že je lepší než ten druhý a nedokáže to potom obhájiť na ihrisku.“

Funguje kabína tak ako by mala?

„Je to tu všetko naruby. V mužstve máme veľa mladých chalanov. Nedokážu si však uvedomiť, že iba začínajú. Ešte nie sú hviezdy a všetko majú pred sebou. Ak si to v hlavách nezrovnajú, tak nikdy hviezdy ani nebudú. Je to ťažké. Navyše viazne komunikácia. Lopta ti dvakrát uskočí a hneď po tebe začne niekto kričať. V tomto duchu sa to teraz nesie. Niektorí sú flegmatici, ale ďalší sú po kritike na ihrisku päť minút nepoužiteľní. A to je potom veľký problém.“

Prehrali sme s posledným Sencom. Môžeme si vôbec nárokovať na body proti Trnave a Ružomberku?

„Je to paradox, ale so silnejšími súpermi sme odohrali oveľa lepšie zápasy. Je to asi o spomínanej koncentrácii. Pred duelom so silným tímom každý tuší, že musíme makať, aby sme neprehrali. Ale ani Senec a Slovan sa nezdolajú sami. Takto to nefunguje. Preto si myslím, že pre nás je lepšie hrať proti silnejším klubom.“

Pred rokom si zažil zostup s Marilou Příbram. Podobnú atmosféru máš v živej pamäti...

„Nie je to nič príjemného. V Příbrame sme boli v podobnej situácii. Nedokázali sme vyhrávať. Získali sme bod, potom išli dve prehry a opäť bod za remízu (Marila zaznamenala v 30 zápasoch tri víťazstvá a 12 remíz). Chýbali víťazstvá a potom sa to na mužstvo nabaľuje. Na povrch vyplávajú skryté vplyvy, ktoré by sa za normálnych okolností nevyťahovali. Začínajú padať tvrdšie slová. Niektorí sú viac podráždení už na tréningu.“