„Nejaký prehľad mám, ale presne to povedať neviem. Na takéto veci je v našej kabíne skôr Igor Šemrinec,“ komentoval s úsmevom tridsaťročný rodák z Čadce, ktorý však už takmer pätnásť rokov patrí medzi klasický inventár nášho klubu. Podobná vernosť klubovým farbám je dnes takmer nevídaná. „Trenčín je dnes mojim domovom. Má tu rodinu a priateľov. Odohrali sme tu skutočne výborné sezóny. V klube som spokojný. Dosiahli sme to, čomu veril málokto. Pravdou je, že ani naša generácia na začiatku neverila, že môžeme vyhrať pre mesto titul. Napokon z toho boli dve majstrovské oslavy.“
V drese klubu zažil všetko. Príchod holandského majiteľa a nasledujúce „naivné“ obdobie, ako nazývala nielen fanúšikovská verejnosť prvé roky Tschena La Linga pod Čákovým hradom. Tri roky v druhej lige, ale aj šesťkrát leto v európskych pohároch, dva tituly a dve víťazstvá v národnom pohári. „Môžem povedať, že AS je môj klub a Trenčín moje mesto,“ skonštatoval Kleščík, ktorý je už dnes veľkou postavou v histórii trenčianskeho futbalu.
Aj vďaka zraneniu z konca minulého ročníka odohral na jeseň len polovicu z ligového programu. „Vynechal som letnú prípravu. Podstatné je, že som sa dal dokopy a počas zimy som nevynechal jediný tréning. Opäť sa cítim dobre. Chcem vrátiť toto mužstvo na miesta, kam patrí. Nie je pre mňa podstatné, či to bude z pozície na ihrisku, alebo z lavičky. Niečo sme tu za tie roky vybudovali a to sa nemohlo stratiť. Nepoznám klub, ktorý by neprežil horšie časy. Ak ale máte dostatočnú sebareflexiu, veľmi rýchlo sa viete vrátiť späť,“ povedal Kleščík, ktorý chýbal v základnej zostave v ligovej generálke proti Austrii Viedeň. „Chápem svoju pozíciu v mužstve a chcem mu pomôcť. Zostava je vecou trénera. Nikdy som ju neriešil. Mojou úlohou je byť pripravený, keď na mňa padne voľba. Konkurencia je vecou, ktorá posúva každého hráča. Vek nie je dôležitý. Máme opäť silný káder. Musíme to ale potvrdiť na ihrisku.“
